Fyzická realita s tebou nediskutuje. Podrobuje sa tvojmu vedeniu.
Vedenie ("Knowingness") je zďaleka najmocnejšia technika. Keď zhromaždíš všetku svoju vôľu a vieru a nariadiš niečo do existencie, keď povieš: "Takto to je," alebo "Takto to bude," a už nad tým druhýkrát nepremýšľaš. Keď niečo "vieš do existencie", pochop, že v tom presnom momente sa to stáva pravdou. Fyzická realita s tebou nediskutuje. V momente, keď niečo vieš, stáva sa to faktom.
"Týmto vyhlasujem, že moja túžba je už splnená. O tom sa nediskutuje. Je to hotové."
Musíš pochopiť, že fyzická realita nie je pevná, nepohnuteľná stena; je to mechanizmus spätnej väzby. Je to zrkadlo, ktoré odráža tvoj dominantný stav bytia s absolútnou neutralitou. Zrkadlo nemá žiadne preferencie, žiadny súd a žiadnu vlastnú vôľu. Ak sa postavíš pred zrkadlo a zamračíš sa, nemôžeš prinútiť odraz usmiať sa. Ty sa musíš usmiať prvý. "Vedenie" je ten vnútorný úsmev. Je to neoblomné presvedčenie, že odraz sa musí zmeniť, pretože zdroj odrazu - ty - sa zmenil.
Ak by si videl šmuhu na svojej tvári v zrkadle, nesnažil by si sa drhnúť zrkadlo, aby si ju odstránil. To by bolo márne. Utreli by si vlastnú tvár a zrkadlo by okamžite odrazilo zmenu. Predsa však, presne toto robíš, keď sa snažíš prinútiť svet, aby sa zmenil, bez zmeny svojho vnútorného presvedčenia. Drhneš sklo. Vedenie je akt utretia vlastnej tváre - zmeny svojho vnútorného stavu - a vedenia, bez pozerania sa, že odraz nemá inú možnosť, len nasledovať.
Využitie sily jednoduchého "vedenia" vecí do existencie je jednou z najmocnejších zručností, ktoré môžeš rozvíjať. Čím viac to praktizuješ, tým odvážnejším sa stávaš. V momente, keď začneš vyhlasovať veci do existencie s absolútnou istotou, bez spochybňovania, bez váhania, realita ti začne dávať za pravdu. A zakaždým, keď tak urobí, nazhromaždíš viac a viac dôkazov, že vedenie je všetko, čo potrebuješ.
Premýšľaj o tom ako o chôdzi. Keď urobíš krok, nedúfaš, že tam bude zem, aby ťa chytila. Nemodlíš sa, aby fungovala gravitácia. Vieš, že podlaha ťa podoprie, takže sa hýbeš s dôverou a ľahkosťou. Netrasieš sa pri každom kroku, premýšľajúc, či spadneš do prázdna. Manifestácia vyžaduje rovnakú úroveň predpokladu (assumption). Musíš kráčať v ústrety svojej túžbe s rovnakým vedením, že zem tam bude, aby ťa stretla.
Väčšina ľudí zlyháva, pretože čakajú, kým sa zmení odraz, predtým, než zmenia svoj výraz. Hovoria: "Uverím tomu, keď to uvidím." Ale zákon zrkadla funguje naopak: "Uvidíš to, keď to budeš vedieť." Vedenie je príčina; fyzický svet je iba následok. Zrkadlo nemôže meškať večne; musí sa zosúladiť s obrazom, ktorý mu prezentuješ. Ak prezentuješ stav absolútneho vedenia, zrkadlo nemá na výber, len odraziť tú realitu späť k tebe.
Spočiatku môžeš začať s malými vecami, vecami, ktoré sa ti zdajú uveriteľné. A ako budeš sledovať, že sa zhmotňujú bez námahy, získaš sebavedomie ísť do väčších vecí, stať sa ešte odvážnejším vo svojich vyhláseniach. Dosiahneš bod, kde už nebudeš váhať, kde už nebudeš "dúfať" alebo "premýšľať", budeš jednoducho vedieť. Uvedomíš si, že nič nie je skutočne "nereálne", boli to len tvoje presvedčenia, ktoré to takými robili. A keď budeš mať dôkaz, že vedenie funguje zakaždým, nebudeš váhať vyhlásiť nemožné a sledovať, ako sa to stáva realitou.
Nakoniec začneš predpokladať veci, ktoré sa ti v určitom bode mohli zdať úplne nereálne. Ale vtedy už budeš mať dokázané sám sebe, že vedenie funguje úplne vždy. Už nebudeš pochybovať, už sa nebudeš pýtať "ako" alebo "kedy", jednoducho sa rozhodneš, a tak to bude.
"Ako" nie je nikdy tvoja zodpovednosť. Zrkadlo sa ťa nepýta, ako chceš, aby sa odraz objavil; jednoducho odráža. Keď sa zasekneš v logistike toho, ako sa tvoja túžba prejaví, vypadávaš zo stavu vedenia späť do stavu vymýšľania. Vedenie obchádza "ako". Skáče rovno na koniec. Predpokladá, že prianie je splnené, a necháva preskupenie udalostí na inteligenciu vesmíru.
Uvažuj o tom, keď si objednávaš jedlo v reštaurácii. Pozrieš sa na menu, urobíš rozhodnutie a zadáš svoju objednávku čašníkovi. Keď je objednávka zadaná, nesedíš tam a nestrachuješ sa. Nepobehuješ po kuchyni a nepýtaš sa kuchára, či to naozaj ide uvariť. Nepremýšľaš, či dorazí zelenina. Uvoľníš sa, rozprávaš sa s priateľmi a piješ vodu. Prečo? Pretože vieš, že to prichádza. Zadal si objednávku a považuješ to za vybavené. Toto je stav vedenia. Musíš zaobchádzať so svojimi túžbami ako s objednávkou zadanou vesmíru. Zadaj objednávku a potom sa usaď s absolútnou istotou, že sa pripravuje.
A čím viac budeš dôverovať tejto sile, tým ľahšie sa realita ohne v tvoj prospech, až kým sa to stane tvojou druhou prirodzenosťou, takou jednoduchou a automatickou ako dýchanie.
"Dúfam, že sa to stane..."
Obsahuje pochybnosť.
Implikuje
neistotu.
Čakanie na povolenie.
"TAKTO TO JE."
Absolútna istota.
Vnútorné rozhodnutie.
Vydanie rozkazu.
Nepristupuj k životu s nádejou, že sa veci stanú, nádej je slabá. Nádej nesie pochybnosť. Hovorí: "Dúfam, že sa to stane, ale nie som si istý." Implikuje neistotu, nedostatok kontroly a možnosť zlyhania. Fyzická realita nereaguje na "ja dúfam". Reaguje na absolútnu istotu. Vedenie je neotrasiteľné. Nezaoberá sa "ak" alebo "možno". Nepotrebuje vonkajší dôkaz. Je to vnútorné rozhodnutie, že niečo už "je". Keď povieš: "Viem, že sa to deje. Viem, že je to už moje," realita nemá na výber a musí vyhovieť. V momente, keď sa posunieš od želania k vedeniu, posúvaš sa od čakania k prijímaniu.
Nádej čaká na povolenie. Vedenie vydáva rozkaz. Keď dúfaš, hovoríš vesmíru, že si neúplný a že sila leží mimo teba. Keď vieš, nárokuješ si svoju silu. Hovoríš vesmíru, že je to hotové. Zrkadlo nikdy neodráža "chcenie"; odráža len "mať". Musíš mať pocit splneného priania v sebe predtým, než ti ho zrkadlo môže ukázať mimo teba.
Vedenie nevyžaduje dôkazy, ono vytvára dôkazy.
A čím viac to praktizuješ, tým ľahšie to bude. Ak dokážeš zotrvať vo vedení niečoho bez potreby uisťovania, dosiahneš bod, kde nad tým už ani nebudeš premýšľať, jednoducho sa to stane faktom v tvojej mysli. A keď je niečo faktom v tvojej mysli, musí sa to stať faktom v realite.
Toto je prechod od "snahy uveriť" k "prirodzenosti". Keď niečo skutočne vieš, nebojuješ o to. Nenamáhaš sa. Neustále to nekontroluješ. Uvoľníš sa, pretože je to už fakt. Zobúdza sa miliardár každé ráno so snahou presvedčiť sám seba, že je bohatý? Nie, on to jednoducho vie. Táto prirodzenosť je frekvencia vedenia.
Mysli na kľúče vo svojom vrecku. Vieš, že tam sú. Nemusíš si ich vizualizovať každých päť minút. Nemusíš si opakovať "mám kľúče, mám kľúče", aby si ich urobil skutočnými. Jednoducho kráčaš k autu, siahneš dnu a použiješ ich. To je pocit prirodzenosti. Keby si si neustále poklepával po vrecku, aby si skontroloval, či tam stále sú, to by bola úzkosť, nie vedenie. Vedenie je tiché. Je pokojné. Nepotrebuje kontrolovať, pretože vie, že kľúče tam sú.
Príde moment, kedy ťa nič neprinúti pochybovať. Kedy nebudeš potrebovať vidieť dôkaz, pretože vieš, že dôkaz nasleduje vedenie, nie naopak. Prestaneš reagovať na fyzickú realitu a začneš ju riadiť. Uvidíš, že fyzická realita je niečo, čo ovládaš. A vtedy sa vedenie stane druhou prirodzenosťou. Už sa nebudeš "snažiť" manifestovať, jednoducho sa rozhodneš, a tak to bude.
Vyskúšaj si ten pocit. Klikni a rozhodni.
Najvyššia forma manifestácie nie je pýtanie sa, dúfanie, ani vizualizácia. Je to "DEKRETOVANIE". Ako objednávka v reštaurácii. Ako kľúče vo vrecku. Vieš, že to je.