Úvod
„Celý život kričal do priepasti a prosil, aby sa svet zmenil, no ozvena mu vracala len jeho vlastný hlas. Až v tichu pochopil, že priepasť nemá vlastnú vôľu – len verne opakuje pieseň, ktorú spieva on sám.“
Priepasť je Zrkadlo
Metafora priepasti ukazuje na neutrálnu povahu reality. Realita nie je bytosť, ktorá ťa súdi. Je to mechanizmus. Ak kričíš 'nenávisť', vráti sa 'nenávisť'.
(Stlač Enter)
Rozhodol som sa začať túto knihu touto metaforou, pretože dokonale ilustruje, ako sme my, ľudské bytosti, úplne stratili kontakt s našou pravou podstatou. Kráčame touto fyzickou ríšou bez toho, aby sme vedeli kto sme a čoho sme schopní.
Od narodenia predpokladáme, že sme bezmocné fyzické bytosti, a chodíme po tejto zemi v nevedomosti o obrovskej sile, ktorú vlastníme. Automaticky veríme, že okolnosti sa nám dejú kvôli šťastiu alebo inému náhodnému faktoru. Vkladáme svoju vieru do kauzality, pričom si neuvedomujeme, že my sme príčina a svet je následok.
Obrátená Kauzalita
V škole nás učia, že vonkajšia udalosť (príčina) vyvolá tvoju reakciu (následok). Tu sa učíme opak: Tvoj stav je príčina, udalosť je následok.
Niektorí veria v osud, iní v božskú bytosť, ktorá trestá zlé skutky a odmeňuje dobré, ale väčšina ľudí zostáva úplne nevedomá skutočnosti, že fyzická realita nie je nič iné ako zrkadlo, ktoré ťa napodobňuje. Usmieva sa, keď sa usmievaš ty, a mračí sa, keď sa mračíš ty.
Teraz, čo keby si na krátky okamih mohol odložiť všetko, čo ťa učili o živote? Čo keby som ti povedal, že život sa nedeje tebe, ale skôr reaguje na teba? Že si nikdy nebol obeťou okolností, ale vždy ich tvorcom? Že aj v tých najťažších situáciách boli tie okolnosti spôsobené tebou, že si nikdy nebol vydaný na milosť Bohu, ktorý rozhoduje o tvojom osude?
V skutočnosti Bohu nezáleží na tom, či si vytvoríš život v bohatstve alebo v chudobe. Tvoj život je tvoje plátno a ty si slobodný namaľovať čokoľvek, po čom túžiš. Akúkoľvek realitu namaľuješ, bude rovnako platná, rovnako krásna. To, čo nazývaš „skutočným svetom“, nie je nič iné ako sen, ilúzia vytvorená tvojím vlastným vedomím.
Láska je Sloboda
Prečo by Boh dovolil chudobu? Pretože láska neobmedzuje. Dáva ti absolútnu slobodu zažiť čokoľvek, čo si pre seba vytvoríš. Aj keď je to bolesť.
Čím silnejšia je ilúzia, tým extatickejšie je prebudenie. Každý objekt, každá skúsenosť, každá osoba, každá udalosť, s ktorou sa stretneš, je projekcia, odraz tvojich myšlienok, presvedčení a očakávaní. Presne tak ako v tvojom sne v noci, všetko sa javí tak skutočne, ale v momente, keď sa zobudíš, uvedomíš si, že sa to všetko dialo v tebe. Aj zdanlivo oddelené postavy a udalosti boli v skutočnosti ty.
Ty si tvorcom všetkého, všetko okolo teba je predĺžením teba. Ty si snívajúci, sen aj snívaný, všetko v jednom. Vytvoril si celý tento svet, do najmenšieho detailu, a máš schopnosť ho zmeniť v okamihu. Keď si uvedomíš túto pravdu, ilúzia sa začne rozplývať. Začneš vidieť, že nič nie je oddelené, nič nie je pevné. Všetko plynie, neustále sa mení a reaguje na teba.
Projektor
Ty si svetlo v projektore. Film je tvoje presvedčenie. Svet je plátno. Ak sa ti nepáči film, nekrič na plátno. Vymeň film v projektore.
Ty si projektor, vedomie za plátnom reality. Každá skúsenosť, ktorú si mal, každá osoba, ktorú si stretol, každá takzvaná prekážka, ktorá sa pred tebou objavila, to všetko si bol ty, hrajúci hru, ponárajúci sa hlbšie do ilúzie, aby si zažil silu prebudenia. Rozhodol si sa zabudnúť, aby si mohol cítiť extázu zo spomenutia si. Rozhodol si sa cítiť stratený, aby si mohol ochutnať blaženosť návratu domov.
Si taký mocný, že aj keby si sa ponoril do najhlbšieho spánku a zabudol všetko o svojej pravej podstate, vždy by si našiel cestu späť. Hlboko vo vnútri vieš, že neexistuje spôsob, ako sa stratiť navždy. Bez ohľadu na to, ako ďaleko by si zablúdil do ilúzie oddelenosti, nevyhnutne by si si spomenul, kto si.
A teraz, tu si, s voľbou vidieť jasne, alebo pokračovať v predstieraní.